V druhej časti rubriky Spoznaj nášho trénera sme sa porozprávali s Petrom Kollárom, trénerom mladších žiakov. Peťo patrí k druhej, skúsenejšej skupine našich trénerov. Florbal hrával ešte v časoch, keď mnohí naši hráči ešte neboli na svete. Zisťovali sme preto, ako sa k florbalu dostal, na čo najradšej spomína a čomu sa venuje vo voľnom čase.
Ako si sa dostal k florbalu a čo ťa na ňom najviac baví?
„K florbalu som sa dostal cez hokejbalovú ligu v meste. V polovici sezóny sme mali zimnú prestávku a keďže sme nechceli byť tak dlho bez hokejbalu, začali sme chodiť do telocvične. Tam nám však zakázali hrať s hokejkami, aby sme nepoškodili interiér telocvične, a tak sme ich vymenili za florbalky. To bol vlastne môj prvý kontakt s florbalom. Neskôr, keď hokejbal v Leviciach skončil, som sa postupne preorientoval na florbal. Osobne som sa k nemu dostal aj cez kamarátov, s ktorými som kedysi hrával hokejbal. Oslovili ma, či by som im nepomohol v novovzniknutej Levickej florbalovej lige, a tak som súhlasil. Na florbale ma najviac baví, že je to rýchly a dynamický šport plný zvratov.“
Čo ťa presvedčilo začať trénovať mládež?
„K trénovaniu som sa dostal cez môjho syna, ktorý začal chodiť na florbal. Ako rodič som s ním chodil na tréningy aj na zápasy. Keďže som bol jeden z rodičov, ktorý prežíval zápasy asi viac, než by bolo zdravé, a mal som k nim stále čo povedať, oslovil ma Marek Marko, či by som si nechcel vyskúšať trénovanie. Na túto ponuku som kývol a dodnes som Marekovi za túto možnosť veľmi vďačný.“
Ako sa cítiš na lavičke počas zápasov?
„Poviem úprimne, že ma to na lavičke baví a cítim sa tam ako ryba vo vode. Viem, že to so mnou chalani nemajú ľahké, keďže som na nich prísny a každý zápas veľmi prežívam, ale verím, že im to v budúcnosti pomôže. Postupom času som si prešiel viacerými, prevažne mladšími kategóriami, s ktorými ma to najviac baví. Je tam vidieť úprimná radosť po každom strelenom góle, ale aj chuť učiť sa nové veci a postupne sa zlepšovať.“
Na čo si ako tréner za svoju kariéru najviac hrdý?
„Tých momentov je samozrejme viac, ale ako prvé mi napadne, keď sme so staršou prípravkou na turnaji mládeže v sezóne 2024/2025 porazili silný Trebišov a postúpili medzi 16 najlepších mužstiev. Odmenou nám potom bol aj zápas proti neskoršiemu víťazovi, tímu ŠŠK Stars Lipany, čo bol pre mňa aj pre chlapcov veľký zážitok a skúsenosť, ktorá sa neponúka každý deň.“
Keby si sa mal sám seba ako trénera opísať dvomi krátkymi vetami, aké by to boli? V čom si ty ako tréner špecifický a výnimočný?
„To je ťažká otázka. Skôr by som sa spýtal iných, ako ma vnímajú oni. Ja sa vidím ako tréner, ktorý sa stále učí. Viem, na ktorých veciach musím pracovať, aby som sa posunul ďalej. Som prísny, impulzívny a na lavičke pôsobím v niektorých momentoch aj ako taký „šašo“. Chcem však, aby chalani videli, že mi na ich výkone záleží, a snažím sa z nich dostať vždy to najlepšie.“
Čomu inému sa venuješ vo voľnom čase okrem florbalu?
„Rád si chodím zabehať, je to pre mňa najväčší relax a človek si pri tom úplne vyčistí hlavu. V poslednom období sme so synom navyše prepadli šípkam a niekedy pri nich strávime celé večery.“
